Využitie technológie, ktorá je tu s nami už dlhú dobu, získava za ostatné roky vďaka narastajúcemu výpočtovému výkonu procesorov úplne nové rozmery. O vynikajúcu prezentáciu toho, čo dokáže dnešná technológia v preklenutí s umelou inteligenciou a umeleckým svetom, sa prednedávnom postarala spoločnosť Microsoft.

To, že stroj dokáže vytvoriť umelecké dielo hodné génia a plátnu vdýchne život rovnako ako starí majstri remesla, by sme ešte pred pár rokmi považovali tak za vec z vedecko-fantastických románov. No vďaka pokročilým technológiám cloudových služieb Microsoft Azure, systému pre rozpoznávanie tvári a nástrojom pre analýzu výtvarnej techniky,  je to dnešnou realitou.

Ako akúsi poctu jednému z najväčších svetových maliarov, holandskému umelcovi Rembrandtovi, sa spoločnosť Microsoft rozhodla zanalyzovať jeho životnú tvorbu a navrhnúť, ako by mohol vyzerať jeho ďalší obraz. Už na prvé počutie to znie ako mimoriadne ambiciózny projekt s neistým výsledkom. No Microsoftu sa podaril priam šibalský kúsok, takmer odstrániť pomyselnú líniu medzi chladným strojovým svetom a svetom umenia, kde emócie často hrajú prím.

S využitím pokročilých analytických algoritmov vytvoril tím z Microsoftu po 18 mesiacoch tvrdej práce pozoruhodný výsledok, ktorý si zaslúži pozornosť. Odpoveď na otázku, či by sa rovnakým spôsobom dali do života priniesť aj diela iných veľkolepých umelcov, je kladná, no má to nejeden háčik.

Chce to dostatočné množstvo dát, v tomto prípade obrazov, času, a v neposlednom rade aj finančných prostriedkov. Hoci Microsoft nechcel prezradiť celkové náklady a dokonca ani to, na koľko je dielo poistené, je jasné, že o lacnú záležitosť určite nepôjde. Nový Rembrandt, ako je toto dielo označované, vznikol po spracovaní 150 GB dát, pričom v tomto dátovom balíku bolo 346 Rembrandtových obrazov podrobne naskenovaných do 3D podoby. Tie boli následne skúmané do najmenších detailov, pričom pozornosti neušli ani veci ako kompozícia, hĺbka a textúra maľby, ťahy štetca a podobne.

Len samotné renderovanie výsledku, pozostávajúceho zo 148 miliónov pixelov, trvalo viac ako 500 hodín, takže na nejakú víkendovú produkciu umeleckých diel v masívnom objeme môžeme zabudnúť. Výsledný portrét muža zo 17. storočia s bielym golierom a klobúkom obsahuje 168 tisíc častí z už existujúcich Rembrandtových obrazov.

Pri pohľade na celkový výsledok sa človeku až nechce veriť, že niečo tak nádherné a dýchajúce ľudskosťou by skutočne dokázala vytvoriť chladná digitálna logika akýchsi obvodov. Bežný človek by pri pohľade na „nového Rembrandta“ prakticky nedokázal identifikovať, že dielo pochádza z 3D tlače. Tiene, farby, vernosť detailu, vrásky na tvári zvečnenej osoby, to všetko dodáva výtvoru ľudskú tvár a hrá na strunu emócií podstatne viac, než by človek sprvu očakával. Pri obrovskom množstve spracovaných dát, ktorými sú potrebné algoritmy nakŕmené sa niet čomu čudovať a argument, že dielu chýba duša umelca nepôsobí až tak pádne.

Kto vie, ako by sa tváril samotný maestro Rembrandt, keby dielo videl. Celkovo to pôsobí až sureálne a okrem nadšenia vyvoláva aj viacero otázok. Tá najzákladnejšia z nich znie: Keď technológia už dnes dokáže takéto veci, kde budeme o pár rokov? A aj toto bolo asi cieľom celého projektu – rozprúdiť diskusiu o tom, akým smerom a ako rýchlo sa technológie vyvíjajú. Tie od Microsoftu nevynímajúc.