Takzvaný delid alebo „odviečkovanie“ rezonuje svetom hardvéru čoraz častejšie a z veci, donedávna blízkej len niekoľkým šialencom sa postupne stáva čoraz rozšírenejšia, takmer až populárna záležitosť. Veď kto by nechcel zo svojho stroja za minimálnu investíciu vyžmýkať citeľne vyšší výkon alebo predĺžiť životnosť svojho miláčika. Stále však nejde o masovú záležitosť a takýto zásah do hardvéru so sebou naďalej nesie viacero otázok.
Odpovede na niektoré z nich vyžadujú dlhodobé skúsenosti, preto som sa obrátil na Mateja Uríčka z ACW Servis-u, ktorého zlaté ručičky mi neraz pomohli a jeho praktické skúsenosti z oblasti opravy a úpravy hardvéru ďaleko prevyšujú tie moje. Touto cestou mu chcem poďakovať za ochotu a trpezlivosť, ktoré prejavil a umožnil tak vznik tohto rozhovoru.
Uveď nás, prosím, stručne do problematiky delidovania, prečo je to taká veľká vec?
Intel s príchodom generácie Ivy Bridge prestal spájkovať IHS (tepelný rozvádzač procesoru) na „die“. Ono procesor samotný je tzv. “die”, čip uložený na malom plošnom spoji o veľkosti približne 4 x 4 cm, sa nachádza v jeho strede a je veľký cca 1 x 2 cm. U procesorov pre stolové počítače je tento čip prekrytý medeným plátkom (IHS) ktorý ho chráni a slúži ako oporný bod pre ukotvenie procesoru do pätice.
Kedysi sa to robilo tak, že tento kov bol na procesor priamo spájkovaný špeciálnou kovovou zliatinou. Intel neskôr začal robiť to, že tento tepelný rozvádzač začal namiesto spájkovania lepiť a kontaktnú plochu medzi jadrom a IHS ošetril teplovodivou pastou. Problémom je to, že používaná pasta má veľmi slabú tepelnú vodivosť a rýchlo degraduje.
Vo výsledku dochádza k tomu, že si kúpime procesor určený na pretaktovanie, to sú práve tzv. “Káčkové” modely ako 8700K, ktorý síce môže byť naozaj špičkový kus kremíku, no reálne z neho nedostaneme maximum, pretože aj keď naňho dáme vodné chladenie s obrovským výkonom, tak prestup tepla je uzamknutý medzi procesorom a chladičom, keďže teplo sa nedostane na rozvádzač, tým pádom ani z rozvádzača na chladič. Voda bude chladná, vzduchový chladič studený, ale jadro nám bude piecť 80 stupňov, pretože teplo sa nedostane ďalej.
Prirodzene vznikla potreba túto situáciu nejako riešiť. Nadšenci, ktorí sa venujú pretaktovaniu, zistili, že rozvádzač tepla sa dá pomerne jednoducho odstrániť, keďže je iba po obvode lepený silikónom, podobným tomu, ktorý sa používa v automobilovom priemysle. Kedysi sa táto úprava robila veľmi amatérsky, napríklad žiletkou, no toto bolo veľmi riskantné a pokiaľ človek nevedel, čo presne robí, v mnohých prípadoch to skončilo veľmi nešťastne, poškodením procesoru.
Niekedy pri vstupe do generácie Skylake prišiel nemecký overclocker “Der8auer” s tým, že vymyslel svoj vlastný delidovací nástroj “Delid Die Mate”. Išlo viac-menej o vyfabrikovaný kus hliníka alebo polykarbonátu, do ktorého sa umiestnil procesor a mechanizmom sa rozvádzač tepla odtlačil od zbytku. Procesor bol v bezpečí a postup celkovo jednoduchší než spomínaná žiletka.
Odpadlo tu hlavne riziko, že by ste pri manipulácii mohli zarezať do procesoru a nenávratne ho tak poškodiť. No a potom sa to dostalo do rúk širšej verejnosti, keďže “Der8auer” sa rozhodol svoj nástroj predávať a vznikol z toho celý delidovací biznis.
Aký je teda celkový princíp spomínaného delidu?
V základe to funguje tak, že po odlepení IHS sa očistí pôvodná teplovodivá pasta i silikón, čím získame čistý procesor, ktorý však ešte nie je použiteľný. V praxi následne existujú tri možnosti dodatočnej úpravy, od tej najjednoduchšej, až po tú najextrémnejšiu.
Najjednoduchšie je vymeniť pôvodnú teplovodivú pastu za niečo kvalitnejšie a efektívnejšie. Príkladom aktuálne používaných možností sú pasty Arctic MX4, Noctua NTH-1 či Thermal Grizzly Kryonaut.
Pasta sa vymení, procesor sa vloží do LGA pätice a celé to drží tlakom kovovej objímky. Dá sa to riešiť takto, no rozhodne nejde o odporúčaný postup. Problémom tejto metódy je to, že spomínaný silikón, ktorý odstránite, má svoj zmysel, pretože tepelný rozvádzač drží na mieste a pôsobí ako mäkká bariéra medzi IHS a samotným plošným spojom.
Akonáhle tam chýba, môže dôjsť k tomu, že pri upevnení procesoru v pätici dôjde tlakom k jeho posunutiu, čo môže poškriabať a zničiť samotný čip. Osobne poznám kopec počítačov, ktoré takto fungujú, a fungujú dodnes, no napriek tomu túto metódu neodporúčam.
Zohľadniť totiž treba aj to, že Intel, zjavne ako opatrenie v rámci šetrenia na výrobe, začal používať tenší plošný spoj na ktorom je čip usadený, čím vznikol problém pri chladičoch s vysokým prítlakom – procesor sa vtedy doslova ohýba, vznikajú studené spoje. Počítač nenabehne a panika začína. Veľakrát však stačí o niečo málo povoliť chladič a počítač začne fungovať. Teda robiť sa to takto jednoducho síce dá, no nikto rozumný vám to neodporučí.
Takže to je taká fušerina, len aby bolo?
Poviem to takto, to, že vám niekto dá dole veko z procesoru a vráti vám to, to nie je delid, to je amatérčina. Vy si to tak doma môžete urobiť, lebo ste si aspoň vedomí toho, čo robíte, ale keď si platíte za službu delid tak toto fakt nie je správne.
Robia sa aj takéto delidy, ľudia znalí IT scény poznajú podnikavého jedinca z Českej Republiky, ktorý sa hrdí najlacnejším delidom. Samozrejme, keďže vykonáva polovičnú robotu, nemá ani časové ani materiálové náklady na úrovni ľudí ktorí to robia riadne, a potom to celé spropaguje ako najlacnejší delid. Reálne je to doslova fušerina.
Rozumiem, no a ako to teda má vyzerať správne?
To, čo by sme mohli označiť za “správny delid” pozostáva z viacerých krokov. Prvým je odstránenie tepelného rozvádzača a odstránenie zbytkov silikónu. Nasleduje zaizolovanie kontaktov. Na vrchu procesoru sa totiž nachádzajú tzv. Test-Points, meracie body pre sondu na overenie funkcie procesoru pred opustením továrne.
Tie kontakty sú citlivé a vodivé, takže ich musíte zaizolovať, pokiaľ mienite použiť tekutý kov, čo by ste mali, pokiaľ ten delid robíte správne. Zaizolovať sa to dá napríklad aj v domácich podmienkach, priesvitný lak na nechty poslúži, no rozumnejším riešením je použiť takzvanú tekutú izolačnú pásku. Dá sa kúpiť v každom lepšom elektrotechnickom obchode a stojí približne 8€, naozaj to nie je veľká investícia vzhľadom na to, čo robíme.
Ďalej sa na stranu tepelného rozvádzača od spodu a na stranu jadra nanesie tekutý kov. V súčasnosti sa používa najmä Thermal Grizzly Conductonaut, ktorý je praxou overený ako aktuálne najlepšia možnosť. Treba však povedať, že na trhu je pomerne krátko, približne 2-3 roky, takže o celkovej životnosti treba hovoriť veľmi opatrne. Zatiaľ jednoducho nevieme posúdiť, ako sa bude správať po napríklad 5 rokoch používania. Avšak za tú dobu čo je dostupný nie sú známe prípady, kedy by vyschol, či inak degradoval. Tepelná vodivosť je pri ňom takmer rovnaká ako keby bol procesor spájkovaný, takže jeho použitím sa dostávame naspäť tam, kde sme boli pred rokmi, kedy sa procesory ešte spájkovali.
Na druhú stranu, manipulácia s tekutým kovom je úplne iná ako s pastou, nemôžem ho odporučiť začiatočníkom. Pokiaľ ste s ním ešte nerobili, radšej si to poriadne natrénujte na nečisto niekde bokom. Keď sa toho totiž dá príliš veľa, tak zvykne stiecť dole, a aj preto izolujeme tie kontakty, aby keď aj náhodou stiekol, tak aby nebol schopný napáchať škody.
Následne po vytvorení takéhoto tepelného kontaktu nanesieme na dosadacie plochy IHS silikón. Aj tu treba dávať pozor. Stretol som sa s mnohými amatérskymi delidmi, kde sa to lepilo červeným silikónom, ktorý je veľmi agresívny, a určený pôvodne pre motorové aplikácie. Automobilový silikón je možné použiť, avšak musíme dať pozor aby sa jednalo o neagresívny, čierny silikón. Značka Victor Reinz na našom trhu taký predáva. Optimálne je použiť silikón priamo určený na delid, tzv. UHU Silikon.
Keď máme silikón nanesený, usadíme rozvádzač tepla naspäť. Profesionálne sa to robí tak, že okrem delidovacieho nástroja, disponujeme aj nástrojom pre spätné ukotvenie – relid toolom. Do toho sa procesor vloží, upne sa do matice a primeraným tlakom na IHS sa nechá silikón vyzrieť cez noc.
Pokiaľ sme to urobili dobre, tak výsledok našej práce je procesor, ktorý vyzerá identicky ako ten z továrne a tým pádom nám nepadá záruka. Intel špecifikuje, že akýmkoľvek zásahom do procesoru tá záruka padá, avšak… nikoho samozrejme na nič nenabádam a zodpovednosť nesiete sami… pokiaľ je procesor upravený dobre, tak výrobca nemá pri každej reklamácii čas ani prostriedky zisťovať či bol alebo nebol delidovaný. Ak vyzerá tak ako má, reklamácia bude uznaná.
Takže toto je jedna z výhod tých profesionálnych služieb, ktoré sú samozrejme drahšie. Takto kvalitnú robotu, pokiaľ viem, robia na Slovensku dvaja ľudia, a ďalší traja v Českej Republike. Ak som na niekoho zabudol tak sa ospravedlňujem, ale skutočne je ich ako šafránu. Urobiť takýto delid nie je jednoduché, a nie každému sa to chce robiť. Väčšina ľudí chce zobrať peniaze len za odstránenie krytu.
Spomínal si tri možnosti, čo teda tá posledná?
Tretia možnosť, tá je určená pre nadšencov, overclockerov a maniakov, ktorí riešia extrémne pretaktovanie, vodné chladenie a podobne, takže už majú nejaké tie skúsenosti. Podotýkam, že tu je skutočne potrebné vedieť, čo vlastne robím. Ide o to, že IHS sa ani nedá naspäť, z pätice odstránime objímku, procesor voľne uložíme do pätice a uchytíme špeciálnym adaptérom. Následne už len priamo na čip aplikujeme presné množstvo tekutého kovu, a osadíme vodný blok. Toto riešenie sa nazýva Direct-Die.
Toto je možné urobiť prakticky len pri vodnom chladení, keďže vzduchové by predstavovalo príliš veľký tlak na jadro a mohlo by dôjsť k poškodeniu. Zbavíme sa tu ďalšej tepelnej bariéry, získame nanajvýš niekoľko jednotiek °C k dobru a prestup energie do chladiča bude rýchlejší.
Ktoré procesory sa vlastne takto upravujú, delidujú?
Čo sa týka samotného delidu, tak delidujeme v súčasnosti jedine procesory Intel, a to generácie od Ivy Bridge až po Coffee Lake (pre mainstream) a Skylake-X (HEDT). Posledná spájkovaná generácia mainstreamu bola Sandy Bridge, to sa bavíme o roku 2011, potom už Ivy Bridge bola s pastou a práve tam to začínalo.
Intel delí procesory na dve rady: mainstreamové (LGA115x) a HEDT (LGA1366/2011/2011-3/2066). HEDT (High End Desktop) označuje profesionálnu triedu CPU pre výkonné desktopy a pracovné stanice, vhodné najmä na multicore orientované aplikácie. Práve HEDT CPU sa pájkovali omnoho dlhšie, až do polky roku 2016, kedy sme videli posledný spájkovaný model i7-6950X, čo bola generácia Brodwell-E.
Ďalšie, novšie, modely tohto formátu ako napríklad i7-7800X,i9-7900X či i7-7980XE sú už, bohužiaľ, všetko procesory s pastou, čo je veľká škoda. Bavíme sa totiž o CPU s reálnym TDP 150W+ a cenou väčšinou 1000€ a viac.
V každom prípade, delidovať sa taktiež dajú. Je na to špeciálny delid tool, nedá sa to robiť tým, ktorý je určený na bežné CPU (LGA1150 a 1151) a takýto delid, pokiaľ viem, na Slovensku ponúka jedine TichePC v Košiciach, v Čechách je to zas Elkim, ktorý mimo iného robí priamo pre Alzu. Opäť, ak som niekoho vynechal, nebolo to vedome.
HEDT procesory vyzerajú po odstránení rozvádzača úplne inak. Sú tam vrstvené dva plošné spoje na sebe, jeden je menší ako druhý. Práve preto potrebujú špecifický nástroj. Pokiaľ by sme to, nedajbože, robili žiletkou, docielili by sme jedine rýchlu a efektívnu smrť daného procesoru.
Takisto je tam omnoho viac kontaktov, prítomné sú aj SMD súčiastky a teda aj izolácia spojov zaberie viac času, no v konečnom dôsledku to stojí za to. Pokiaľ si napríklad kúpite procesor ako i9-7980XE s jeho 18-timi jadrami a chcete ho pretaktovať, no zistíte, že Package teplota je na úrovni 90°C, a to ste ešte ani nezačali, tak to zamrzí. Pri procesore s cenou takmer 2000€ rozhodne.
Aké výsledky sa dajú po stránke teploty dosiahnuť delidom?
To záleží od samotného kusu CPU. Vysvetlím to takto, každý kus pracuje s iným napätím, čím kvalitnejší kus, tým mu stačí menšia voltáž na dosiahnutie požadovaného taktu a stability. Je to prakticky kremíková lotéria, pretože nikdy nevieš, aký kus si kúpiš. Totiž, Intel má pre procesory stanovené určité špecifikácie, a na tých sa dané CPU testuje. Procesory, ktoré spĺňajú tieto hodnoty, idú do predaja, no v pretaktovaní sú si nie všetky kvalitatívne rovné. Samozrejme, tie, ktoré požadujú menšie napätie, budú “menej hriať” a budú mať menšiu spotrebu.
Takže, keď vedľa seba postavíme dva rovnaké procesory, ktoré kúpime z obchodu A a z obchodu B, stále môžu byť značne odlišné. Všímame si to najmä pri pretaktovaní, keď zvyšujeme takt a napätie. Na jednom narazíme na limit povedzme po 700 MHz a druhému môžeme bez problémov pridať aj 1 GHz bez razantnej zmeny napätia.
Skutočne je to kus od kusu, delidom sa vo všeobecnosti dá získať zlepšenie teplôt niekde od 10 stupňov, v extrémnych prípadoch som videl pokles aj o 30 stupňov, no to sú rarity, to už musí byť veľmi zlý kus, alebo chyba vo výrobe.
Použitá pasta tiež rokmi degraduje, takže procesor z výroby môže na tom byť hneď po osadení do počítača relatívne dobre, no po roku zistíte, že teploty sú zrazu o 10 stupňov vyššie. Treba si na to dať pozor a hlavne HEDT procesory treba kupovať s vedomím, že keď chcete pretaktovať, tak delidu sa nevyhnete. A to takisto, ak chcete používať výkonný vzduchový či vodný chladič. Inak tam budete mať obrovský výkonný chladič, ktorý sa bude doslova flákať, pretože sa doňho nedostane žiadané teplo. Najprv sa budete tešiť ako skvele ste svojmu procesoru pomohli, a po nahliadnutí na tepelné hodnoty budete prinajmenšom sklamaní.
Prináša delid benefity aj bežnému používateľovi, ktorý nechce pretaktovať?
Keď nerátam hľadisko nadšencov a pretaktovania, tak sa to stále oplatí robiť pre niekoľko dôvodov. Všetky sú také viac-menej nevýrazné, no keď sa to všetko spočíta, tak tie benefity zavážia.
Jednou je samotná prevádzková teplota. Keď procesor zvyšuje svoju teplotu, tak sa mu zvyšuje spotreba, to je dané elektrickými vlastnosťami polovodičov, no a hoci to nie sú razantné čísla, rozdiel tam je. Záleží to samozrejme od architektúry CPU, no pri plnej záťaži to môže byť pri teplotnom rozdiele 25°C pokojne 10 až 15W.
Druhá vec je tichosť. Nech je tam akýkoľvek chladič, pokiaľ ten procesor nie je delidovaný a ide do vysokých teplôt, firmvér matičnej dosky na to bude reagovať zvýšením otáčok ventilátora. Doska netuší aký chladič používate, len vidí zvýšenie teplôt, a presne na to reaguje vysokými otáčkami. V praxi to potom vyzerá ako stúpajúco-klesajúce “prefukovanie” ktoré je veľmi otravné.
Delid to vie odstrániť, najmä ten spomínaný tekutý kov, pretože jeho tepelnou vodivosťou dosiahnete, že prestup tepla z jadra do chladiča bude omnoho rýchlejší. Tepelné špičky sa tak podarí eliminovať a chladič môže točiť minimálne otáčky, pretože pasívna časť zvládne vzniknuté teplo rýchlo rozptýliť.
Čiže áno, oplatí sa to aj pre tých, ktorí nechcú pretaktovať. Treba však zvážiť aj TDP procesoru. Neoplatí sa delidovať i3, ktorá bude vyžarovať aj v plnej záťaži 50W, no pokiaľ máme pracovnú stanicu s Core i7 / i9, napríklad na rendering, vedecké výpočty, strih videa, kde máme výkonné procesory počítajúce náročné veci 24/7, tak tam sa delid nie že oplatí, tam je priam nutný. Procesor bude mať vyššiu životnosť, chladenie bude tichšie, spotreba pôjde dole, ventilátor sa menej opotrebuje, v každom ohľade sa to oplatí. No a keď si vezmeme, že za takýto počítač dáme 2000€, tak nejaká dodatočná investícia do delidu nie je príliš veľkou položkou.
To hovoríme o tých extrémne výkonných procesoroch, čo ale ľudia, ktorí majú povedzme klasickú, “nekáčkovú” i7?
Tam je to veľmi diskutabilné. Ak je to počítač, ktorý je určený len na hry, a na nič iné, tak tam je to na zvážení používateľa. Delid pomôže vždy, otázne je, či za to stojí. Mne by to za to stálo, ale sú ľudia, ktorým napríklad hluk nevadí a je im úplne jedno, či to bude hučať a meniť otáčky, je im jedno, či to má 50 alebo 90°C, pretože o dva roky aj tak kúpia nový počítač. Zaujíma ich to, že ten počítač funguje a stojí čo najmenej.
Zhrnul by som to tak, že pokiaľ vlastníte počítač s aspoň i5 6600K generácie Skylake, viete si delidom pomôcť. Ak si ten počítač chcete nechať dlhšie ako dva roky, zaujíma vás ako funguje, chcete mať do budúcna priestor pre pretaktovanie alebo mu chcete takpovediac “dopriať”, tak delid sa oplatí. Pokiaľ sa procesoru zbavíte s príchodom novej generácie, tak to zmysel samozrejme nemá.
O akej veľkej investícii sa v tomto prípade bavíme?
Pokiaľ sa teda rozhodnete osloviť odborníka, tak pri bežných procesoroch (LGA115x) sa cenovo pohybujeme niekde v rozmedzí 20 až 40€. Zlatá stredná cesta je tých 30€, čo ponúka napríklad TichéPC, s tým, že v tejto sume je začlenený delid, relid, použitie tekutého kovu a originálneho silikónu, to čomu hovorím kvalitný delid. Všetky delidované procesory v našich „ACW zostavách“ prešli ich rukami a nikdy nebol najmenší problém. Z ČR by som odporučil dvoch HW odborníkov, menovite Elkim a Python.p, za ich kvalitu sa kedykoľvek zaručím.
Netvrdím, že každý má ísť delidovať tam, no rozhodne sa každého, koho si vyhliadnete, pýtajte, ako to robí, čo na to používa, či to lepí naspäť a pýtajte sa na referencie, pretože videl som toho už skutočne veľa.
Dobre, to bolo v prípade tých bežných kúskov, čo tie vyššie rady?
Čo sa týka delidu HEDT CPU, tak tam to skutočne záleží na konkrétnom kúsku. Ceny sa hýbu od 60€ za i7-7800X až po 200€ za i9-7980XE. Tá procedúra je síce stále rovnaká, no treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí to robia majú v rukách procesor za 2000€, pričom ručia svojim menom a peniazmi.
Jednoducho je tam zohľadnené to možné riziko, ktoré je tam vždy. Samozrejme, profesionálnym prístupom a náradím sa riziko dá znížiť limitne blízko nule, no stále je tam. Preto je delid na drahšie procesory priamo úmerne drahší.
Pripomínam, že delid sa týka zatiaľ len procesorov Intel, u nových AMD procesorov sú tepelné rozvádzače letované. Dodám však, že sa blýska na lepšie časy, nakoľko všetky nové Intel HEDT procesory a časť mainstreamových budú opäť používať spájkovaný IHS.
Ako to funguje so zárukou na samotnú službu delidu, existuje vôbec niečo také?
To je opäť samozrejme individuálne… Povedať ti môžem, ako to funguje u spomínanej firmy TichéPC, s ktorou reálne spolupracujem. V praxi ručia za to, že procesor od nich odíde v rovnakom stave, ako k nim dorazil. To znamená, že ak dorazí fungujúci kúsok, fungujúci kúsok odchádza aj po úprave. Ak by k poškodeniu došlo počas tej služby delidu, tak dodajú nový procesor, kus za kus.
Na toto si rovnako treba dávať pozor, pretože u mnohých ľudí, ktorí delid robia, takáto garancia neexistuje. Ako som hovoril, vždy sa pýtajte! A tiež si rozmyslite, či chcete šetriť každé euro, najmä v prípade procesorov za tisícky eur.
Spomínal si, že pri správnom delide procesor vyzerá ako keď vyšiel z fabriky a prejde teda reklamáciou, máš s tým reálnu skúsenosť?
Viem o delidovanom procesore, ktorý bol poškodený, nie pri delide, ale pri pretaktovaní a reklamácia bola vybavená úplne bez problémov. Pokiaľ z toho nevisia kusy silikónu alebo nemá iné viditeľné neduhy, tak by skutočne nemal byť problém. Za posledné 2-3 roky mi rukami prešli desiatky až stovky delidovaných procesorov, nijaké reklamácie sme doposiaľ s klientmi riešiť nemuseli.
Čo ten svojpomocný delid, môže sa do toho pustiť aj menej skúsený človek?
Pri všetkej úcte, sú ľudia zruční, a sú ľudia, ktorí pokazia aj betónovú guľu. Je to aj o tom, na čo sa človek cíti, delid nie je raketová veda. Ak mám nejaké základy s počítačmi a elektronikou, som zručný v jemných prácach, rozhodnem sa do toho ísť a naštudujem si nejaké materiály, tak by som to mal zvládnuť. Delid tool za nás v podstate robí tú najriskantnejšiu časť. Pokiaľ sa rozhodnem siahnuť po žiletke, tak okrem odvahy budem potrebovať aj poriadne pevnú ruku.
Kritická vec je rozhodnutie, či použiť pastu alebo tekutý kov. Pokiaľ idete použiť tekutý kov, dobre si naštudujte, čo treba zaizolovať, ako to treba zaizolovať, čím to treba zaizolovať a hlavne koľko tam toho kovu dať. Pokiaľ sa na kov necítite, tak pasta je dobrou alternatívou, no tu treba počítať s tým, že po 2-3 rokoch ju bude treba vymeniť. Výrobcovia síce “garantujú” aj 5 rokov, no realita je niekde inde.
Ak si to stále chcete spraviť sami, existuje množstvo materiálov, napríklad aj na Youtube. Delidovaciu mašinku zoženiete na eBayi za pár korún, kvalita je síce nízka, no na jednorazové použitie stačí.
Profesionálne mašinky stoja približne 50-60€, najlepšia z môjho pohľadu je Dr. Delid Professional od Aqua Computer. Odlišná od ostatných je tým, že rozvádzač tepla nevytláča do strany, ale otáčavým pohybom, teda na procesor pôsobí menším tlakom, pohyb je prirodzenejší a procesor menej namáhavý. Zároveň je to nástroj 2v1, vie ako delidovať tak relidovať, čo sa skutočne oplatí.
Dobré je na to však pozerať aj tak, že pokiaľ delid idem robiť iba raz, je možno vhodnejšie vyhľadať odborníka. Síce ma bude stáť o niečo viac ako keby som to robil svojpomocne, no mám istotu, že ten človek vie, čo robí.
Mohol by si porovnať použitie pasty a tekutého kovu?
Rozdiel je tam najmä v tepelnej vodivosti. Rýchlosť prestupu tepla je pri tekutom kove omnoho lepšia. Tepelná energia vyžiarená procesorom sa nám tak do chladiča dostane omnoho rýchlejšie ako pri paste.
Predstav si prácu na notebooku, tam je to najviac evidentné. Keď vyvoláme okamžitú záťaž a teplota procesora krátkodobo vyletí nad 80 stupňov, tak pri používaní pasty sa okamžite naplno púšťajú vetráky. Pokiaľ je tam ale tekutý kov, tak to náhle zvýšenie teploty nebude také razantné, vetráky sa neroztočia tak agresívne, možno sa neroztočia vôbec, pretože v tej dobe, kedy by sa mali roztočiť, záťaž pominula a teploty klesnú. Tekutý kov je z pohľadu prenosu tepla jednoducho flexibilnejší.
Oplatí sa kúpiť delidovaný procesor alebo radšej kúpiť nový a delidovať?
S delidovaným kusom je to ako s výkonným športovým autom. Keď si takéto auto kupujete z druhej ruky, nemôžete počítať s tým, že ním chodila babka do kostola. Treba to brať tak, že delidovaný procesor bol určite pretaktovaný a dostával zabrať.
Pokiaľ je ale ten vyhliadnutý procesor v záruke, a vieme, kto ho upravoval, napríklad k tomu máme faktúru, tak do toho môžeme ísť bez väčších obáv. V opačnom prípade, kedy je nejasný pôvodca delidu alebo je procesor bez záruky, tak by som radšej siahol po novom kúsku a dal spraviť delid. Kúpu by som zvažoval len v prípade, ak by išlo o špecifický kus, otestovaný pre chod na vysokých frekvenciách pri zachovaní nízkej voltáže.
Ako to je v prípade delidu a notebookových procesorov?
Notebookové procesory nemajú rozvádzače tepla ako tie pre desktopy, majú priamo odhalený čip – tak ako desktopové po odstránení IHS. U niektorých notebookov je možné použitím tekutého kovu docieliť omnoho tichší chod, práve pre ten zlepšený tepelný prenos.
Táto procedúra je však omnoho riskantnejšia oproti prípadu stolového počítača, vyžaduje rozsiahle zaizolovanie okolia procesoru a samozrejme človeka, ktorý to už niekedy robil, a vie, čo môže spôsobiť únik kovu na základovú dosku.
Vďaka za rozhovor a veľa zdaru!