Marína

Publikované 24.09.2018 Napísal v kategórii Hot Stuff, Technológie a 532 Views

Ako nám Epson zachránil Sládkoviča…

Na to, aby ste sa mohli vydať po stopách jedného z najväčších ľúbostných príbehov, nemusíte chodiť príliš ďaleko, dokonca nie je potrebné opustiť hranice. Hoci väčšina ľudí pri slovnom spojení skutočná láska v mysli zablúdi k tragédii Romeo a Júlia z pera Williama Shakespeara, to najkrajšie vyznanie lásky je zakorenené v dejinách dnešného Slovenska a dodnes sa o ňom mladé generácie dozvedajú v školských laviciach.

Reč je o legendárnej básnickej skladbe Marína, ktorú v roku 1846, po dvoch rokoch úmornej práce, stvoril Andrej Sládkovič, aby na listy papiera v nesmrteľných slovách premietol svoje vyznanie lásky k Maríne Pischlovej. Nejde len o jednu z najkrajších a najvýznamnejších básnických skladieb, Marína so svojimi 2900 veršami  patrí medzi unikáty svetového významu – honosí sa titulom najdlhšia ľúbostná báseň na svete.

Príbeh lásky medzi Sládkovičom a Marínou, hoci nenaplnenej, je úzko spätý s niekdajším centrom baníckeho života, s malebnou Banskou Štiavnicou, kde v historickom centre sídli nenápadná, no o to významnejšia budova s príznačným názvom „Dom Maríny“. Práve tu Sládkovičova jediná žila takmer celý svoj život, a preto neexistuje lepšie miesto, odkiaľ by mohol historický príbeh o nehynúcej láske zvestovať svoje posolstvo súčasným zaľúbencom. Aspoň teoreticky…

Celé to malo ale jeden veľký problém. Tak ako množstvo historických budov, aj Marínim dom postupne, no efektne nahlodával zub času. Situácia pre slovenskú historickú ikonu, odkiaľ Marína vyzerala svojho milovaného, dlhšiu dobu nevyzerala práve ružovo, až kým sa na scénu nedostala nezisková organizácia s výstižným názvom – Marína a Skládkovič.

Tú ľúbostný príbeh neobyčajne oslovil a aj navzdory nelichotivému stavu budovu odkúpila, aby tu  svoju myšlienku, vytvoriť technologicky prepracovanú expozíciu, ktorá osloví starých i mladých, postupne pretavila na skutočnosť. A práve tu na javisko vchádza technologický gigant Epson, ktorý príbehu lásky prostredníctvom svojich produktov kreatívnym spôsobom vdýchol nový život.

Sládkovič a Marína ako hovoriace obrazy

Do skutočného príbehu o Maríne a Sládkovičovi vtiahnu návštevníkov Hovoriace obrazy podobné tým z Harry Pottera, avšak so slovenskými hercami a samozrejme kvalitným podaním vytvárajúcim jedinečnú atmosféru. Technologické zázemie v tomto prípade vytvárajú projektory Epson EB-585W vytvárajúce ilúziu živých starobylých olejomalieb.

Ultra-krátka projekčná vzdialenosť projektorov ich umožnila rozmiestniť tesne pod obrazy, pričom do miestnosti zapadajú až takým spôsobom, že menej technicky zdatní návštevníci ich v Maríninej izbe často nedokážu odhaliť.

Štyri portréty v historických drevených rámoch sú portréty Maríny, Sládkoviča, Maríninej mamy a Maríninho manžela Gerzsa. Počas prehliadky olejomaľby zrazu nečakane ožijú a začnú medzi sebou komunikovať. Touto netradičnou high-tech formou divákom rozpovedajú, ako to v skutočnosti bolo v jednom z najslávnejších príbehov lásky,“ vysvetľuje technické pozadie Katarína Javorská, PR manažérka neziskovej organizácie Marína a Sládkovič.

Pri návrhu unikátnej expozície sa tvorcovia museli popasovať s viacerými problémami. Zásadným bodom bola finančná otázka, kedy sa technické riešenie muselo zvoliť tak, aby to malo z pohľadu kvality prehliadky zmysel, no celý projekt nenabral obludné rozmery a dokázal sa takpovediac uživiť. Ako vhodné riešenie sa podľa tvorcov ukázali byť práve riešenia od Epsonu, kde boli za prijateľné ceny splnené potrebné technické aspekty, vrátane dostatočného kontrastu a jasu pre dobrú viditeľnosť obrazov za denného svetla.

To, že novučká atrakcia, Baňa lásky, patrila medzi tie najnáročnejšie projekty priznáva aj Epson, no dnes, keď už je všetko zabehnuté sa na ňu pozerá s patričnou hrdosťou.

Inštalácia bola výzvou aj pre nás, no naše projektory ju zvládli a výsledok naozaj vyzerá, akoby obrazy z príbehu ožili,“ hovorí PR manažérka Epson Slovensko Kateřina Vymazalová.

Spojenie histórie a moderných technológií

V druhej miestnosti, symbolickej „Sládkovičovej knižnici“ si návštevníci netradičným spôsobom vyskúšajú, ako sila lásky dokáže zázračne spúšťať projekciu tých najkrajších veršov básne Marína. Pod stropom šikovne umiestnená pätica projektorov Epson EB-535W navodzuje atmosféru starobylej knižnice, kde by sa svojho času mohol tvorbe venovať snáď aj sám Sládkovič.

Projektory sú rozmiestnené tak, aby obrazom pokrývali okolité steny a postupne tu premietali vybrané úryvky z básne Marína s kvalitným audio-vizuálnym zážitkom, a keďže projekciu oživujú dvojice návštevníkov dotykom, dochádza k ich dokonalému vtiahnutiu do príbehu. Nemožno sa teda čudovať, že ľudia túto zážitkovú expozíciu hojne vyhľadávajú – od decembra 2017 sa tu premlelo takmer 10 000 návštevníkov.

Tak ako v celej budove, aj v knižnici dochádza k nerušenému prepojeniu nového a starého. V strede miestnosti je umiestnený stôl s príbeh doplňujúcimi predmetmi a kópiou rukopisov. Zadnú stenu zase lemujú kusy nábytku a dobovo pôsobiaca vitrína s komplexnou zbierkou výtlačkov Maríny od tých historických, až po tie novšie.

Pôvodný rukopis v digitálnej podobe

To najdôležitejšie často treba hľadať pod povrchom. Platí to aj v prípade pútnického miesta zaľúbencov, Banky Lásky. Srdce expozície tu tvorí trezor – „Epicentrum Lásky“, vytvorený z jednotlivých veršov básne Marína, kde je ako hovoria tvorcovia „uložená samotná láska“.

V unikátnych priestoroch trezoru plného zrkadiel je umiestnených takmer 100 000 miniatúrnych knižiek, akýchsi schránok lásky, do vnútra ktorých je možné umiestniť predmet významný pre zaľúbencov – obrúčky, fotografie, listy. Každá reprezentuje jeden znak a naukladané bok po boku, schránky v celkovom pohľade vytvárajú spomínané verše z Maríny – symbol lásky.

Na každej Schránke je kúsok z originálneho Sládkovičovho rukopisu básne Marína, o čo sa opäť postarali technologické riešenia Epsonu, tentokrát konkrétne skener. Originál rukopisu básne Marína z roku 1846 je zákonom chránenou národnou kultúrnou pamiatkou. Je uchovaný v trezore Slovenskej národnej knižnice. Nie je prístupný verejnosti, pretože je veľmi citlivý na svetlo a teplo.

Aby bolo možné rukopis sprístupniť širokej verejnosti, rozhodnutie padlo na jeho prevedenie do digitálnej podoby pomocou skenerov. Siahnuť sa pritom muselo po kúsku, ktorým je možné spracovávať veľmi citlivé archiválie, no ako sa ukázalo, aj túto sféru má Epson podchytenú. S použitím modelu Epson Perfection V750 Pro spájajúceho studené svetlo a skenovanie vo vysokom rozlíšení sa postupne začali znak po znaku premietať do digitálnej podoby. 

Vďaka skeneru Epson tak vznikla digitalizovaná kópia rukopisu až v 15-krát vyššej kvalite oproti predchádzajúcim kópiám. Po prvý raz si tak môže pozrieť zblízka rukopis Najdlhšej ľúbostnej básne na svete aj verejnosť. Vnímať každý detail, každý záchvev pera odrážajúci hlboké pocity, ktoré Sládkovičom zmietali pri písaní svojho vyznania.

Neziskovej organizácii Marína a Sládkovič podopretej o produkty Epsonu sa podarilo vytvoriť slovenský unikát, ktorý príbeh o nenaplnenej, no večnej, láske rozpráva pútavým spôsobom pre všetky generácie, a aj v dnešnej dobe príjemne vyzdvihuje najčistejšie ľudské city. To všetko s nerušivým a efektným využitím najmodernejších technológií. Aj vďaka tejto expozícii si Banská Štiavnica hrdo drží titul „mesto lásky“.

Tagy : ,